Podniky v EÚ boli a sú v mnohých ohľadoch vystavené nekalým praktikám zo strany nečlenských štátov a nimi podporovaných spoločností. K tomu dochádza najmä vtedy, keď konkurenti získavajú bezúročné pôžičky, neobmedzené štátne záruky, daňové úľavy alebo oslobodenia od daní zo strany krajín mimo EÚ. S cieľom zabezpečiť spravodlivú a voľnú hospodársku súťaž a otvorený vnútorný trh prijala EÚ dňa 14. decembra 2022 Nariadenie o zahraničných dotáciách narúšajúcich vnútorný trh. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 12. júla 2023 a povinnosť oznámenia (notifikácie) sa uplatňuje od 23. októbra 2023. Osobitné ustanovenia platia aj pre niektoré formálne postupy.
Tento akt dopĺňa obchodnopolitické nástroje súvisiace s antidotačnou legislatívou EÚ, ktorá sa doteraz vzťahovala len na škody spôsobené dovozom tovaru profitujúceho zo štátnej pomoci nečlenských krajín. Nové nariadenie sa svojím prístupom podobá na pravidlá o preverovaní zahraničných priamych investícií. Okrem toho Komisia oznámila svoj zámer ešte viac zefektívniť multilaterálny rámec pre dotácie, čo ukazuje užšiu integráciu pravidiel štátnej pomoci, fúzií a verejného obstarávania.
Nové nariadenie sa vzťahuje na všetky hospodárske sektory, pričom osobitné pravidlá platia pre obranný a bezpečnostný sektor. Rozlišuje sa medzi tromi hlavnými oblasťami, kde dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku dotácií:
Presadzovanie pravidiel nebude vykonávať jednotlivé členské štáty, ale Európska komisia, podobne ako pri kontrole štátnej pomoci. Komisia môže konať buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe oznámenia. Má široké právomoci na ďalšiu implementáciu, najmä pri stanovení procesných detailov a úprave prahových hodnôt.
Tri hlavné nástroje na kontrolu zahraničných finančných príspevkov:
Tieto pravidlá sú podobné tým, ktoré zakazujú štátnu pomoc členských štátov, avšak na rozdiel od nich nové nariadenie nezakazuje zahraničné dotácie všeobecne, ale iba v prípadoch, keď spôsobujú narušenie vnútorného trhu. Tento vplyv sa bude merať prostredníctvom ukazovateľov uvedených v nariadení. Pri hodnotení sa musí brať do úvahy aj pozitívny dopad dotácií. Prínos dotácie sa bude vypočítavať na základe „referenčných hodnôt“, pričom sa bude skúmať súčet poskytnutých dotácií za posledné tri roky.
Prahové hodnoty na oznamovanie:
Tieto prahové hodnoty majú obmedziť mechanizmus len na veľké transakcie a zároveň chrániť malé a stredné podniky (MSP) pred nekalou konkurenciou zo strany štátom dotovaných gigantov.
Sankcie a opatrenia Komisie:
Ak spoločnosť nesplní povinnosť oznámenia alebo neposkytne požadované informácie, Komisia môže vykonať vyšetrovanie. Podobne ako v prípade protimonopolných pravidiel môže Komisia ukladať pokuty a prijímať predbežné opatrenia.
Komisia ako orgán hospodárskej súťaže
Komisia získala právomoci typické pre orgány hospodárskej súťaže, vrátane vyšetrovania trhu a možnosti viesť „dialóg“ s nečlenskými štátmi, podobne ako v obchodnej politike.
Právna ochrana voči rozhodnutiam Komisie je zabezpečená prostredníctvom súdov Európskej únie (najprv Všeobecný súd, následne Súdny dvor EÚ).
Aj keď bude trvať niekoľko rokov, kým vznikne relevantná judikatúra, očakáva sa, že nové nariadenie bude mať významný vplyv na veľké fúzie a verejné obstarávanie. Už v blízkej budúcnosti sa môžu objaviť oneskorenia a dodatočné prekážky v dôsledku kontrol vykonávaných Komisiou.
