Všeobecné informácie

Budúcnosť podnikania vedie cez etiku a udržateľnosť

+

Dňa 24. mája 2024 bola schválená nová smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024. Povinnosť transponovať smernicu do svojich právnych poriadkov majú členské štáty do 26. júla 2026, avšak zo skúseností odporúčame začať s prípravami na plnenie dikcie smernice už teraz.

Cieľom novej smernice je[1]:

 

A: V oblasti „E“ (Enviroment) a „S“ (Social):

  • precíznejšia identifikácia a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie nielen v spoločnostiach, ktorých sa nová smernica priamo dotýka, ale aj v ich dcérskych spoločnostiach a dodávateľských reťazcoch[2];
     
  • zavedenie preventívnych a nápravných (vhodných) opatrení[3] pri identifikácií nepriaznivých vplyvov činností spoločností na ľudské práva a životné prostredie[4];
     

B:  V oblasti „G“ (Governance):

  • zjednotiť štandardy náležitej starostlivosti (sustainability due diligence) v oblasti ľudských práv a environmentálnych noriem za účelom trvalo udržateľného rozvoja podnikov;
     
  • zapojenie zainteresovaných strán do procesu náležitej starostlivosti;
    oznamovacie povinnosti (tzv. reportovanie) o činnostiach vyvinutých v oblasti náležitej starostlivosti a ich transparentnosť;

     
  • zavedenie kódexu správania pre podniky, ich dcérske spoločnosti ako aj ich dodávateľov (pozn. zavedenie náležitej starostlivosti do politík a systémov riadenia rizika v dotknutých spoločnostiach a na všetkých úrovniach prevádzky);

C: Iné:

  • zavedenie mechanizmov na náhradu škody, ktorá vznikne v dôsledku nepriaznivých činností spoločností, ich dcérskych spoločností a ich dodávateľov.

 

+

1. Koho presne sa bude nová smernica týkať?

Nová smernica sa týka ako podnikov pôsobiacich na jednotnom trhu EÚ, ktoré svojou činnosťou môžu nepriaznivo ovplyvniť ľudské práva a životné prostredie, ale aj podnikov mimo EÚ, pričom kritériá pre podniky, ktorých sa smernica týka boli stanovené nasledovne:

 

SPOLOČNOSTI PÔSOBIACE V EÚ*

 

  • viac ako 1.000 zamestnancov (vrátane agentúrnych zamestnancov)
  • globálny obrat viac ako 450 miliónov € v poslednom finančnom roku
  • spoločnosti, ktoré uzavreli franchisingové / licenčné zmluvy v Únii, ak licenčné poplatky predstavujú viac ako 22,5 miliónov € v poslednom finančnom roku
  • spoločnosti, ktoré uzavreli franchisingové / licenčné zmluvy v Únii a mali čistý globálny obrat viac ako 80 miliónov €

 

SPOLOČNOSTI PÔSOBIACE MIMO EÚ s významnými činnosťami v EÚ*

 

  • globálny obrat viac ako 450 miliónov € v EÚ vo finančnom roku, ktorý predchádza poslednému finančnému roku 
  • spoločnosti, ktoré uzavreli franchisingové / licenčné zmluvy v Únii, ak licenčné poplatky predstavujú viac ako 22,5 miliónov € v poslednom finančnom roku
  • spoločnosti, ktoré uzavreli franchisingové / licenčné zmluvy v Únii a mali čistý globálny obrat viac ako 80 miliónov € v EÚ vo finančnom roku, ktorý predchádza poslednému finančnému roku
    * to isté platí pre hlavné materské spoločnosti skupín spoločností, ktoré spoločne spĺňajú tieto podmienky     

Smernica CSDDD sa však nepriamo dotkne aj malých a stredných podnikov, a to nepriamo prostredníctvom ich účasti v dodávateľských reťazcoch spoločností, ktoré spadajú pod reguláciu smernice.

 

Smernica CSDDD sa nevzťahuje na inštitúcie dôchodkového zabezpečenia prevádzkujúce systémy sociálneho zabezpečenia podľa práva Únie.[5]

+

2. Aké benefity možno od smernice očakávať?

 

Nová smernica CSDDD reaguje na potrebu harmonizácie pravidiel medzi členskými štátmi EÚ, aby sa zabránilo právnej fragmentácii, ktorá by mohla viesť k rozdielnemu uplatňovaniu štandardov v oblasti ochrany ľudských práv a životného prostredia a poskytnúť tak právnu istotu podnikom pôsobiacim na vnútornom trhu[6]  Medzi pozitívne prínosy novej smernice možno zaradiť:

 

  • zvýšenie konkurenčnej výhody pre podniky uplatňujúce vo svojom podnikaní smernice a nariadenia v oblasti ESG, vrátane novej smernice;
  • zvýšenie transparentnosti a poznania dodávateľského reťazca;
  • zosúladenie politík aj (s) malých a stredných podnikov v prípade, že sa nachádzajú v dodávateľskom reťazci spoločností, ktorých sa smernica už týka;
  • väčšie zapojenie zainteresovaných strán, t. j. zamestnancov spoločností, dcérskych spoločností, odborových zväzov, spotrebiteľov a iných osôb, ktorých práva alebo záujmy sú alebo by mohli byť dotknuté nedodržiavaním „predpisov týkajúcich sa udržateľnosti“ v oblasti ľudských práv a životného prostredia;
  • príležitosti na zlepšenie riadenia rizík, plánovania svojich činností a reputácie dotknutých spoločností;
  • vytvorenie podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž
+

3. Aké následky striehnu na spoločnosti, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá stanovené v smernici CSDDD?

Asi najzásadnejším a najobávanejším následkom sú tzv. náklady za nečinnosť (COI), ktoré sa v praktickej rovine prejavia na povesti podniku (t. j. povesť podniku sa môže zhoršiť v prípade, že nebude sledovať a dodržiavať ciele stanovené príslušnou smernicou či nariadením v oblasti ESG). To môže následne viesť k strate dôvery jeho obchodných partnerov, horšej dostupnosti úverov či pôžičiek či v krajnom prípade až k rozviazaniu (nenaviazaniu) spolupráce.

 

So stratou, resp. ohrozením dobrej povesti súvisí aj možnosť zverejniť podnik na tzv. sankčnom zozname (princíp „naming and shaming“) v zmysle čl. 27 ods. 3 písm. b) smernice CSDDD[7].

 

Nemej nepríjemným následkom sú rovnako finančné sankcie, ktoré podľa čl. 27 ods. 3 písm. a) smernice CSDDD[(8] , môžu byť až 5 % z čistého celosvetového obratu spoločnosti vo finančnom roku, ktorý predchádzal finančnému roku, keď bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty.

 

+

4. Povinnosti členských štátov stanovené smernicou CSDDD

 

Medzi povinnosti, ktoré sa vzťahujú na členské štáty podľa smernice CSDDD patria podľa čl. 29 smernice CSDDD zabezpečiť:

 

  • právo vymáhať škodu spôsobenú fyzickej alebo právnickej osobe v dôsledku úmyselného alebo nedbanlivostného nesplnenia povinnosti stanovenej v čl. 10 a 11 smernice CSDDD v súlade s vnútroštátnym právom;
  • aby premlčacia lehota podľa vnútroštátneho práva bola minimálne 5 rokov, resp. aby premlčacia lehota podľa vnútroštátneho práva nebola kratšia;
  • aby premlčacia lehota nezačala plynúť skôr ako porušenie práva skončí, resp. ako sa o nej navrhovateľ dozvie;
  • aby náklady na konanie o náhradu škody neboli pre navrhovateľa nedostupne vysoké;
  • administratívny dohľad

 

Pri uplatňovaní práva na náhradu škody v súvislosti s porušením povinností spoločnosti podľa smernice CSDDD môžu navrhovatelia žiadať o súdne príkazy (napr. vo forme konečného alebo predbežného opatrenia), a to aj prostredníctvom skrátených konaní.

 

Zavedenie štandardov v súlade s ESG, ich monitorovanie a následný reporting sa skôr či neskôr dotkne každého podniku, či už veľkého, stredného alebo malého. Preto neodkladajte ich zavedenie do svojich politík „na zajtra“, ale pripravte sa na to už dnes. Ak potrebujete pomoc na zorientovanie sa v téme ESG a/alebo pripraviť dotazník o udržateľnosti pre svoj dodávateľský reťazec, obráťte sa na našich odborníkov z Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s.r.o.

+

[1] bod 16 Smernice CSDDD

[2] čl. 8 ods. 1 Smernice CSDDD: “Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali v súlade s týmto článkom vhodné opatrenia na identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov, ktoré vyplývajú z ich vlastných činností alebo z činností ich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, z činností ich obchodných partnerov.“

[3] čl. 10 ods. 1 Smernice CSDDD: „Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali v súlade s článkom 9 a s týmto článkom vhodné opatrenia na predchádzanie potenciálnym nepriaznivým vplyvom, ktoré boli alebo mali byť identifikované podľa článku 8, alebo v prípade, že predchádzanie takýmto vplyvom nie je možné alebo nie je možné okamžite, vhodné opatrenia na ich primerané zmiernenie. Pri určovaní vhodných opatrení uvedených v prvom pododseku sa náležite zohľadní:

a) či potenciálny nepriaznivý vplyv môže spôsobovať výlučne spoločnosť; či ho spoločnosť môže spôsobovať spoločne s dcérskou spoločnosťou alebo obchodným partnerom konaním alebo opomenutím, alebo či ho môže spôsobovať výlučne obchodný partner spoločnosti v reťazci činností;

b) či k potenciálnemu nepriaznivému vplyvu môže dochádzať v rámci činností dcérskej spoločnosti, priameho alebo nepriameho obchodného partnera ako aj

c) schopnosť spoločnosti ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý môže potenciálny nepriaznivý vplyv spôsobovať sám alebo spoločne.“

[4] čl. 8 ods. 2 Smernice CSDDD: „V rámci povinnosti stanovenej v odseku 1 spoločnosti s prihliadnutím na relevantné rizikové faktory prijmú vhodné opatrenia na:

a) zmapovanie svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a, ak súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov s cieľom identifikovať všeobecné oblasti, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých sú tieto vplyvy najzávažnejšie;

b) na základe výsledkov zmapovania uvedeného v písm. a) vykonanie hĺbkového posúdenia svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov v oblastiach, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých je najpravdepodobnejšie, že budú tieto vplyvy závažné.“

[5] bod 18 Smernice CSDDD

[6] bod 31 Smernice CSDDD

[7] čl. 27 ods. 3 Smernice CSDDD: „Členské štáty stanovia aspoň tieto sankcie:

a) peňažné sankcie;

b) ak spoločnosť nevyhovie rozhodnutiu o uložení peňažnej sankcie v príslušnej lehote, verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie spoločnosť zodpovedná za dané porušenie a povaha porušenia.“

[8] Detto

 

AUTOR