Všeobecné informácie

V rámci pilierov Environmental, Social, Governance (ESG) sa Európska únia (ďalej ako „EÚ“) systematicky usiluje o podporu prechodu na obnoviteľné zdroje energie a ich integráciu do bežného života, čo je v súlade s jej strategickými cieľmi v oblasti environmentálnej ochrany a udržateľného rozvoja.

Časť nákladov súvisiacich so zavedením nových alebo rozšírením súčasných ESG štandardov kryjú dotačné schémy zamerané na financovanie environmentálnych projektov, sociálne iniciatívy či správu a riadenie spoločnosti, napr. finančné dotácie na inštaláciu fotovoltaických panelov v domácnostiach. Fotovoltaické panely majú za cieľ:

• znížiť emisnú záťaž;
• podporiť energetickú efektívnosť a
• prispieť k plneniu klimatických záväzkov EÚ.[1]

Účelom fotovoltaických panelov je premena slnečnej energie na elektrickú energiu (na rozdiel od slnečných kolektorov, ktoré len premieňajú slnečnú energiu na teplo).

1. Prebytok energie z fotovoltiky: Ako ho využiť a na čo si dať pozor

Na prvý pohľad sa táto iniciatíva javí ako ekologicky a ekonomicky výhodné riešenie. Avšak, s postupom času sa objavujú právne a praktické komplikácie, ktoré poukazujú na potrebu komplexnejšieho hodnotenia dopadov fotovoltaických panelov, vrátane ich potenciálnych negatívnych dôsledkov, a to v súlade s právnymi a regulačnými rámcami upravujúcimi ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.

Problém pri fotovoltaických paneloch v praxi nastáva hlavne v letných mesiacoch, kedy sa vytvorí viac solárnej energie, ako môže užívateľ fotovoltaických panelov spotrebovať. Riešením je:

a)         marič elektrickej energie;

b)         výkup (odpredaj) nadbytočnej solárnej energie;

c)         uskladnenie nadbytočnej solárnej energie do batérií alebo

d)         prípadne neriešenie tohto problému, čo v praxi znamená voľne nechať prúdiť nadbytočnú elektrickú energiu.

Vyššie uvedené riešenia však častokrát nemusia mať pozitívne vplyvy na životné prostredie či našu motiváciu.

• Ad a) Marič elektrickej energie je prístroj, ktorý mení nadbytočnú solárnu energiu na teplo a zabezpečuje stabilitu elektrickej siete. Negatívom využívania tohto zariadenia a vlastne „zeleným paradoxom“ je však to, že prebytočné teplo z vyrobenej solárnej energie je vypúšťané do ovzdušia. Na jednej strane máme obnoviteľný zdroj energie (fotovoltaický panel), ktorý je akýmsi synonymom pre ekologicky čistý a udržateľný prístup k produkcii energie. Na druhej strane však zvyšovanie energetických strát (uvoľňovanie tepla do ovzdušia) vedie k nežiaducej environmentálnej záťaži (zvyšovanie teploty ovzdušia), čo v konečnom dôsledku môže mať dopad aj na efektívnosť celého systému.

Paradoxom teda je, že sa usilujeme o „zelenú“ výrobu energie pre domácnosti či priemysel, no vyprodukovanú energiu nevieme užitočne spracovať a využiť. Je to vlastne ako snažiť sa šetriť vodu a pritom mať kvapkajúci kohútik. Nehovoriac o tom, že prevádzka tohto zariadenia spotrebúva ďalšiu energiu a generuje ďalšie náklady.

V Českej republike sú mariče široko využívané, čo vyvoláva značnú mieru diskusií a kontroverzií. Tento trend sa však postupne šíri aj na Slovensko, pričom prvý marič by mal byť nainštalovaný v blízkosti Martina.[2]

Zavedenie maričov do elektrických systémov ako riešenie nadbytočnej elektrickej energie by mohlo mať negatívny dopad nielen na životné prostredie a globálne otepľovanie, ale aj na finančnú záťaž spotrebiteľov, ktorí sa rozhodli investovať do fotovoltaických panelov. Okrem počiatočných nákladov spojených s kúpou mariča by spotrebitelia čelili aj dodatočným výdavkom na jeho údržbu, ako aj na prevádzku a údržbu samotných fotovoltaických systémov, čo by celkovú ekonomickú náročnosť týchto technológií ešte zvýšilo.

• Ad b) Negatívom odpredaja naviac vyrobenej „zelenej“ energie z fotovoltaických panelov je v súčasnej dobe príliš nízka cena, v niektorých prípadoch až mínusová. Preto nie sú užívatelia fotovoltaických panelov príliš motivovaní ju predávať a v mnohých prípadoch neexistuje po nej ani dopyt.

• Ad c) Uloženie elektrickej energie do batérií zas predstavuje finančne náročnejšie riešenie z dôvodu že užívateľ by si spolu s batériou musel zakúpiť aj regulátor nabíjania, ktorý slúži ako „spojka“ medzi fotovoltaickým panelom a batériou. Aj navzdory tomu sa uloženie prebytočnej energie do batérií javí zatiaľ ako najefektívnejšie riešenie.

Je teda výroba energie skrz fotovoltaické panely skutočne zelená? Výroba asi aj áno, ale nakladanie s jej prebytkom už menej. Nie je to greenwashing v praxi proti ktorému sa snažíme tak bojovať? Ktoré z uvedených riešení je teda najmenšou záťažou pre životné prostredie?

Ideálne je spotrebovať všetku vyrobenú energiu. Ak to nie je možné, je výhodné, ako sme už uviedli vyššie, uložiť prebytok do batérií na neskoršie využitie.

2. Právo vs. Greenwashing: Ako zákon zasahuje proti greenwashingu

Dnes už nielen poznáme, ale i v praxi aplikujeme právne predpisy (smernice, nariadenia, zákony a ďalšie), ktoré majú za cieľ pozitívne ovplyvňovať správanie nielen veľkých korporácií vo vzťahu k životnému prostrediu.

V rámci plnenia cieľov ESG EÚ prijala niekoľko smerníc, ktorých cieľom je dosiahnuť stanovené výzvy v rámci ESG (napr. Smernica CSDDD[3], Smernica CSFR[4, Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1799)[5]. Slovenská republika taktiež reaguje na legislatívne zmeny EÚ a zohľadňuje ich aj vo svojom právnom poriadku. Aktuálne sa na legislatívnej pôde objavil návrh zákona predložený Ministerstvom hospodárstva SR, ktorý nadväzuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1799. Ako je uvedené v dôvodovej správe k návrhu zákona, jeho cieľom je podporiť udržateľnú spotrebu prostredníctvom opravárenských služieb.[6]

Hoci spomínané smernice neobsahujú priamu normu, ktorú by bolo možné bezprostredne aplikovať na túto problematiku, preambuly smerníc obsahujú viaceré záväzky EÚ konať v súlade s udržateľnosťou a ekologickými princípmi.

i.            Podľa bodu 16 preambuly Smernice CSDDD je cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu prispievali k udržateľnému rozvoju, 
              prostredníctvom predchádzania takýmto negatívnym vplyvom, ich zmierňovaním, odstraňovaním, minimalizáciou či nápravou[7].

ii.           Podľa bodu 48 preambuly Smernice CSFR pre dosiahnutie klimaticky neutrálneho a obehového hospodárstva je kľúčové zníženie spotreby energie a 
              zvýšenie energetickej efektívnosti.[8]

iii.           Podľa bodu 1 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1799 je v kontexte zelenej transformácie jej cieľom podporovať
              udržateľnejšiu spotrebu.[9]

3. Svetlo na konci tunela: Ako využiť potenciál fotovoltiky bez strát

Rozpor medzi teoretickými environmentálnymi výhodami a praktickými dôsledkami používania fotovoltaických panelov upozorňuje na nutnosť vyváženého prístupu pri implementácii obnoviteľných technológií. Preto je kľúčové, aby sa pri navrhovaní a realizácii týchto systémov (vrátane právnych regulácií) kládol dôraz nielen na samotnú produkciu, ale aj na optimalizáciu jej využitia a minimalizovanie strát, ktoré môžu v konečnom dôsledku ohroziť udržateľnosť celého procesu.

Tieto výzvy zdôrazňujú potrebu (i) ďalšieho výskumu a inovácií v oblasti udržateľnej energetiky a (ii) citlivého prístupu k právnej regulácií, ktoré by pozitívne prispeli k nastaveniu „zelených procesov“ v našej spoločnosti tak, aby sa dosiahol skutočný prínos pre životné prostredie a spoločnosť ako celok.

Ak je medzi vašimi cieľmi alebo máte v hlave environmentálny projekt, na ktorý je možné čerpať dotáciu, radi vám pomôžeme s prípravou podkladov pre jeho úspešné čerpanie.

[1] Domov | Zelená domácnostiam

[2] HNonline.sk - Česi sa pýtajú, kde sa stala chyba, problémy hlási aj Slovensko. Pri Martine vznikne prvý marič elektriny

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024